Cipár Miroslav

Filter
  • Autor
    2
    0
    0
    0
    1
    0
    1
    1
    1
    0
    0
    2
    3
    3
    1
    1
    0
    0
    0
    1
    0
    0
    5
    0
    0
    10
    4
    0
    0
    0
    0
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    6
    15
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    1
    2
    1
    0
    1
    1
    1
    6
    0
    1
    0
    1
    1
    0
    0
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    3
    0
    0
    0
    15
    3
    0
    4
    0
    0
    0
    1
    1
    0
    6
    10
    0
    2
    0
    4
    2
    1
    0
    2
    2
    5
    0
    5
    0
    0
    12
    1
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    0
    0
    1
    0
    1
    0
    0
    15
    1
    0
    0
    0
    2
    0
    6
    0
    0
    0
    1
    1
    1
    1
    0
    0
    1
    1
    0
    4
    3
    0
    8
    1
    1
    0
    0
    0
    0
    0
    3
    2
    2
    0
    0
    3
    29
    2
    1
    1
    1
    4
    2
    1
    4
    0

Miroslav Cipár (* 8. január 1935, Vysoká nad Kysucou-Semeteš – † 8. november 2021, Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor a sochár.
Miroslav Cipár sa narodil v osade Semeteš, od roku 1902 časti obce Vysoká nad Kysucou. Pochádzal z rodiny živnostníka Štefana Cipára, jediného preživšieho semetešskej tragédie z 20. apríla 1945, kedy skupina vlasovcov zavraždila v osade 21 mužov a chlapcov vo veku 16 až 61 rokov a vypálila 13 domov.Jeho rodičia boli amerikáni, z USA sa na Kysuce vrátili v roku 1932. Po prevrate v roku 1948 komunisti Cipárovcom ako nepriateľom národa vyvlastnili dom aj obchod.
Základnú školu – jednotriedku absolvoval v osade Semeteš, gymnázium navštevoval od roku 1945 v Žiline. Od roku 1953 študoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1955 – 1961 absolvoval štúdium grafiky a monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (u profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku). Po absolvovaní povinnej vojenskej služby v rokoch 1961 – 1963 pôsobil v Bratislave ako výtvarník v slobodnom povolaní. V rokoch 1971 – 1972 pracoval rok v Indii v Children´s Book Institute v Naí Dillí.
Stál pri zrode viacerých kultúrnych projektov, ako napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), Trienále insitného umenia, Bienále Danuvius. V roku 1989 stál na čele mestskej pobočky Zväzu výtvarných umelcov.
Zohral významnú úlohu počas Nežnej revolúcie. V jeho ateliéri sa 19. novembra 1989 stretli slovenskí výtvarníci a spísali prvé revolučné vyhlásenie. Stal sa potom jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosti proti násiliu a pôsobil v koordinačnom centre VPN. Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa vo VPN prestal angažovať a pôsobil znova ako výtvarník v slobodnom povolaní.
„Bolo to pre mňa nepochopiteľné, až komické, že som mal rozhodovať ako člen koordinačného výboru VPN o tom, kto bude minister kultúry. Pripadal som si nekompetentný. Odmietol som všetky ponuky VŠVU na pedagogický postup s tým, že neviem riadiť ani seba, čiže nemôžem riadiť kolektív. Bola to obranná formulka, ktorá fungovala... Politické tendencie, ktoré nasávajú tých, čo majú záujem byť blízko pri zdroji, stávajú sa súčasťou politického tela. To cítite a vidíte na ľuďoch, ktorí tendujú k politickému telu, sú ochotní získavať výhody a funkcie.“

V tejto kategórii nie sú žiadne produkty.

Zoznam autorov
Vaše umelecké diela radi zaradíme do našej My gallery ponuky za výhodných podmienok.